Turistický I.

2.marca sme sa opäť tešili na náš spoločný výstup - najvyššieho vrchu Kysuckých Beskýd. Štartovali sme z parkoviska Dedovka - okolo deviatej hodiny ráno. Pokračovali sme cez Zadedovú po žltej trase. Veľkým prianím pre nás bolo, aby priaznivé počasie vydržalo až na vrchol. Čo sme len vystúpili z autobusu a prešli bezdaždivých 5 minút, začalo pršať. Našťastie každý, až teda na pár výnimiek :D, povyťahoval povinnú výbavu z ruksaka v podobe pršiplášťa. Keď sme vyšli z lesíka na zjazdovku, urobili sme si chvíľu resetu pod mini bufetom. Doplnili energiu chutnou svačinou. Okrem toho prišla chvíľka lamentovania - pokračovať ďalej alebo sa radšej otočiť? Ako nezlomná skupinka turistov sme vedeli, že nás dážď len tak nezastraší:-). S pani učiteľkou sme sa však uistili, či niekto nie je až príliš premoknutý a nie je mu zima. Pokračovali sme teda až na vrchol Veľkej Rače. Áno priznáme sa, nešlo to bez občasného frflania :P. Dôvodom bolo prepadávanie sa do ešte stále hlbokého snehu. No vzájomná podpora a motivácia, ako sme už naučení, opäť pomohla. Zhruba za dve hodinky sme sa ocitli na vrchole. Keďže sa hore žiadne výhľady nekonali, automaticky sme sa presunuli do vytúženého a najmä suchého interiéru poľskej chaty. Nuž, ešte posledná skúška pred nami bola tá, že sme si museli vyčkať a vystáť rady jednak na miesto, ale aj na jedlo. Úprimne? Bolo to pre nás aj fajn- čím dlhšie sme tam boli, tým viac nám veci uschli a užívali si jeden druhého. Po pár chvíľach sa nám uvoľnil celý stôl. Posadali sme si a kto chcel, tak si objednal niečo dobré pod zub:-). Po asi hodinke a pol oddychu a užívania si atmosféry nastal čas pre odchod domkov. A hádajte čo? Vonku prestalo aj pršať:-). Cesta naspäť nám zbehla o to viac príjemne. Spoločne so skupinkou sme zhodnotili, že bolo super, že sme sa nevzdali a pokračovali ďalej. Áno, bola to trochu skúška, ale ak nám dala skvelú skúsenosť a zážitky, tak nie je o čom:-)

 

Veeľmi sa už tešíme, čo to bude nabudúce :-) 

 

Autorka článku: Mgr. Barbora Holjenková